Možno si poviete, že vás sa to predsa netýka, lebo používate iba drahú, a teda kvalitnú kozmetiku. Drahá kozmetika však nevyhnutne nemusí znamenať, že obsahuje iba zdravotne nezávadné látky. Pravda sa ukrýva drobným písmom na zadnej či bočnej strane obalu. To, čo je na obale napísané najmenším písmom, býva zvyčajne dôležitejšie, než to označené výrazným písmom. Len sa to chce málokomu „študovať“. Keď sa však do zloženia začítate, ostanete prekvapení, že v niektorých prípadoch dokonca výrobky prestížnych značiek obsahujú chemikálie, ktoré môžu škodiť zdraviu vo vyššej miere než kozmetika za „ľudové” ceny.
Mnohé kozmetické značky sa v dnešnej dobe chvália, že ich produkty neobsahujú notoricky známe parabény a silikóny. To však nestačí! Tieto látky totiž nie sú jediné škodliviny, ktoré bežná kozmetika zvyčajne obsahuje.
Viete teda, čo sa naozaj ukrýva vo vašom bežnom kréme? Pozrime sa na to, aké škodlivé látky obsahuje bežná, konvenčná kozmetika.
látky ropného pôvodu (parafín….) — okrem mnohých iných negatívnych účinkov blokujú prirodzené funkcie pokožky a upchávajú póry.
silikóny – tieto syntetické zlúčeniny sa používajú na zjemnenie štruktúry produktu. Nie sú však biologicky odbúrateľné, ich zvyšky sa hromadia v pokožke, na vlasoch. Dôsledkom je strata vitality či objemu a lesku vlasov.
parabény — slúžia ako chemické konzervanty, najnebezpečnejšie varianty sú propyl-parabén, butyl-parabén, metyl-parabén, etyl-parabén, izobutyl-parabén. Nebuďte zdesení, ak tieto látky nájdete vo väčšine kozmetických výrobkov, ktoré máte doma. Sú naozaj hojne využívané, najmä v deodorantoch a vo vlasovej kozmetike. Majú však dráždivé účinky na pleť a môžu byť spúšťačom alergií.
propylenglykol — je bežné syntetické rozpúšťadlo (napr. aj rastlinného materiálu) v kozmetike a dáva sa do súvisu s alergiami.
BHA (butylhydroxyanizol) – používa sa v kozmetickom priemysle ako konzervačná prísada. Je to umelý antioxidant. Často sa používa aj v priemyselných krmivách pre domáce zvieratá. Skontrolujte, či náhodou vášho domáceho miláčika nekŕmite potravou obsahujúcou práve túto zložku. Ide totiž o silne karcinogénnu látku. Okrem rakoviny spôsobuje endokrinné poruchy, alergie, neplodnosť, bunkové zmeny. Niekedy sa naozaj oplatí kúpiť produkt, ktorý nemá dlhú trvanlivosť, zato je omnoho bezpečnejší. Podobným konzervantom je aj BHT, často používaný v antiperspirantoch, v pomádach či leskoch na pery. Je menej nebezpečný.
Alumíniový (hliníkový) prášok/Aluminium powder – je často hlavnou zložkou tieňov, špirál a ceruziek na oči, leskov na pery a lakov na nechty. Spôsobuje rakovinu, alergie, vývojové poruchy, negatívne vplýva na funkčnosť orgánov. Hliníkové súčasti deodorantov sú pre telo nebezpečné a môžu spôsobovať rakovinotvorné zmeny v organizme. Problém hliníka tkvie v tom, že sa často využíva v našej spoločnosti aj v iných odvetviach než v kozmetike a v nich je prakticky nenahraditeľný. Všetci bez výnimky ho máme v tele prebytok.
Aluminium zirconium a aluminium chlorohydrate – sú často používanou súčasťou deodorantov a antiperspirantov. Aluminium zirconium poznáme ako pôvodcu sčervenania, svrbenia a pálenia pokožky, pričom tieto alergické reakcie sa môžu znásobiť, ak prípravok použijeme bezprostredne po holení. Ako sme už povedali, hliník v kozmetike môže pôsobiť aj rakovinotvorne, nielen ako alergén. Aluminium chlorohydrate môže spôsobovať vývojové poruchy, nervovú toxicitu, orgánovú systémovú toxicitu, podráždenie očí, pokožky, pľúc.
PEG – polyethylenglykol – je skupina syntetických zlúčenín, ktoré majú v produkte čistiacu a stabilizačnú funkciu. Najnebezpečnejšie sú v podobe PEG-8 a PEG-4 laurát/laurate ako polyetylénglykol ester kyseliny laurovej. Ten môže spôsobovať alergie, orgánovú systémovú toxicitu či neplodnosť. Najčastejšie sa však vyskytuje v podobe PEG-100 a PEG-40 stearát, ako ester kyseliny stearátovej a môže spôsobovať rakovinu, vývojové, reprodukčné poruchy, oslabiť funkčnosť orgánov, podráždiť oči, kožu, jazyk.
DMDM hydantoín – je ďalšia konzervačná látka, jej najväčšie riziko spočíva v tom, že uvoľňuje karcinogénny formaldehyd. Ten dráždi kožu, oči, pľúca a môže vyvolať imunitnú reakciu, ktorá sa môže prejaviť pálením, svrbením, pľuzgiermi alebo odlupovaním kože. Je zarážajúce, že túto látku používajú aj firmy, ktoré si vybudovali povesť ako bezpečné pre zdravie. Smutné je to aj preto, že existuje mnoho iných, bezpečnejších konzervačných látok neohrozujúcich zdravie, ako sa dočítate nižšie v tomto článku.
parfumácia (fragrance alebo vôňa) — zmes prírodných esencií a syntetických zlúčenín sa pridáva kvôli vôni produktu. Tieto zlúčeniny však neraz obsahujú aj nebezpečné ftaláty, z ktorých pravdepodobne najnebezpečnejším a zároveň bežne používaným je dietylftalát (DEP). Ten aj v malých dávkach pri bežnom dennom používaní narušuje obrannú schopnosť pokožky a môže poškodiť DNA v spermiách mužov. Poškodenie môže viesť k neplodnosti, potratom a dokonca k vrodeným poruchám a rakovinovým ochoreniam u ešte nenarodených detí. EÚ výrazne obmedzila používanie ftalátov v kozmetike, často sú však súčasťou kozmetiky pochádzajúcej z krajín východnej Európy, Ázie či USA. Tieto krajiny majú totiž iné smernice pre kozmetiku. Vonné zmesi sú spájané aj s alergiami, kožnými a dýchacími problémami.
Ich pôvodný účel nebol myslený zle – ich úlohou je zabezpečiť určitú konzistenciu a viskozitu, príjemnú vôňu či sfarbenie prípravku, ochrániť ho pred mikróbami či plesňou atď. Sú tiež nosičmi a rozpúšťadlami pre iné zložky v produkte, majú vytvoriť určitý efekt v samotnom obale, aj na tele toho, kto si prípravok na seba nanáša. No pre výrobcu kozmetiky a jej predajcov však tieto látky v prvom rade znamenajú zisk, keďže sú lacným spôsobom ako produktu zabezpečiť želané vlastnosti.
Kozmetika, ktorá ich obsahuje, je teda neraz lacnejšia, no dostanete len to, za čo si zaplatíte. A to často v podobe nežiadúcich účinkov.
Syntetické chemické látky a látky ropného pôvodu nie sú pre ľudské telo prirodzené a mnohé nebadane, no drasticky narúšajú štruktúru pleti. Pokožka ich dlhodobým používaním prichádza o svoju prirodzenú obranyschopnosť. Platí to napríklad pri anti-agingových prípravkoch, ktorých funkciou je vlastne udržať mladistvý vzhľad pokožky, no vlastne ju oberajú o vlastnosti, ktoré jej pomáhajú si tento mladistvý vzhľad udržať prirodzene.
Tieto látky navyše cez pokožku prenikajú hlbšie do nášho tela — do krvného obehu — a pritom ich účinky a bezpečnosť z dlhodobého hľadiska stále nie sú celkom prebádané. Môžu sa ukladať vo vnútorných orgánoch, vyvolávať rozličné zápalové procesy v organizme, alergie či iné zdravotné problémy. Povedané inými slovami, ak aj nepôsobia priamo toxicky, nie sú odbúrateľné (nedokážu sa vylúčiť močom, stolicou či iným spôsobom), a tak sa neustálym nanášaním produktu zbierajú, až kým neprepuknú do akútnej alergickej reakcie alebo do niečoho horšieho.
Preto prírodná kozmetika býva v porovnaní s bežnou konvenčnou kozmetikou cenovo drahšia. Je to logické. Poctivo vypestovať a starostlivo spracovať rastlinu so všetkými jej cennými zložkami a prínosom pre zdravie a krásu je oveľa náročnejšia — a teda aj drahšia záležitosť.
Ak má byť organická alebo bio kozmetika skutočne účinná, mala by mať nielen prírodné zloženie bez škodlivých syntetických látok, ktoré neohrozujú zdravie ani životné prostredie. Jej ingrediencie by mali byť kvalitné, mala by ich obsahovať vo vhodnej koncentrácii a správne spracované.
Chceli sme vás upozorniť na niektoré bežne používané a v mnohých prípadoch rizikové látky v kozmetike. Rozhodne sme však nechceli vyvolávať paniku, len sme chceli zdôrazniť, že to najlepšie, čo môžeme pre krásu a zdravie svojej pokožky urobiť, ponúka samotná príroda. Netreba siahať po umelých, telu neprirodzených alternatívach. Príroda sama vie, čo je pre to, čo vytvorila — teda pre nás, najlepšie. A vedia to aj naši vedci z Borlindských laboratórií, ktorí už vyše 50. rokov spájajú najnovšie poznatky z vedy práve so silou prírody. Držia sa pritom kréda zakladateľky značky Annemarie Lindner, ktorá vždy tvrdila:
Zdroj: Annemarie Börlind – Natural Beauty – Slovakia